Volám sa Michal Hertlík.
Som cestovateľ, fotograf,
dobrodruh, zberateľ, dokumentarista, španielčinár,
milovník Latinskej Ameriky.
Dobre sa začal môj príbeh, však? Poďme sa spoločne pozrieť, ako som sa k tomu všetkému dostal.
Odmalička ma bavilo poznávať veci, hlavne tie vo svete. Ako 8-ročný som sa sám naučil všetky hlavné mestá sveta, kreslil som si vlajky, erby, surfoval prstom po veľkej mape sveta. Geografiu som mal v malíčku už v mojich 10-tich rokoch. Moja hlava odmalička pracovala ako Google Earth, priestorová orientácia mi nikdy nerobila problém.
Moje začiatky
Postupne sa k tomu pridal záujem o dejiny, geopolitiku a už v tak skorom veku som vedel, že chcem ísť študovať medzinárodné vzťahy a diplomaciu, kde je všeobecný prehľad o dianie vo svete nevyhnutnou súčasťou. Pre niekoho problém, pre mňa výhoda. Môj študijný sen som úspešne skončil v roku 2016. Tu máte prvú ukážku toho, že za svojimi snami si treba ísť a oni sa vám splnia. A je úplne jedno, či za rok, dva alebo desať. Vytrvalosť sa vypláca. Takto znie moje príslovie.
Cudzie jazyky
V 12-tich rokoch som sa začal učiť nový cudzí jazyk – španielsky. Vtedy som ešte vôbec netušil, ako mi tento jazyk kompletne zmení život, a že sa ním o ďalších 12 rokov začnem živiť. A to len preto, že ho dobre ovládam. Každý nový jazyk vám dáva zlatý kľúč na otvorenie novej brány poznania vo svete. Učte sa ich poctivo a venujte im svoj drahocenný čas.
Štúdium a prax
Písal sa rok 2012, mal som 19, študoval som medzinárodné vzťahy, bol som doma v geografii a histórii, učil som sa 8. rok španielčinu. Chýbala mi však prax. Ako inak sa dobre naučiť jazyk než v krajine, kde sa ním hovorí? Tipujete správne, v 19-tich som si sám začal plánovať cestu do kolísky španielčiny – do Latinskej Ameriky, ktorú som v 20-tich rokoch prvýkrát podnikol. Venezuela. 3 mesiace. Sám. Iná planéta. Pri cestovaní nikdy nemôžete mať strach, pretože strach je najväčší nepriateľ, ktorý vás brzdí. Ja som ho nikdy nemal. Prežil som 3 mesiace v neuveriteľnej, pre väčšinu ľudí nepoznanej krajine a vrátil som sa domov ako iný človek – osobnostne aj jazykovo. Úroveň jazyka mi rapídne stúpla, začal som premýšľať v španielčine. Práve Venezuela v roku 2013 v mojich 20-tich rokoch bola prvá veľká skúška ohňom vo svete.
Spoznávanie krajín
Odmalička bola moja duša orientovaná na spoznanie tej-ktorej krajiny do hĺbky – kultúra, zvyky, tradície, gastronómia, obyvatelia, životný štýl, pouličný ruch. S tým súvisí aj moje obrovské hobby – zberateľstvo. Vo 8-ich rokoch som sa stal zberateľom a dnes sa môžem pochváliť zbierkami poštových známok, pohľadníc, bankoviek, masiek, ktoré sú všetky zamerané práve na svetové krajiny a ich kultúry a tradície. Na to, aby som všetko spomenuté mohol v danej krajine zvečniť, som potreboval fotoaparát. Už roky predtým som si pre seba vravel, že raz budem slávnym fotografom behajúcim po svete a dokumentujúcim veci okolo seba. Tento moment prišiel na začiatku roka 2015, kedy som do ruky dostal moju zrkadlovku. Odvtedy aktívne fotím a neprestávam. Práve naopak, začínam pracovať na svojom sne, pretože kto si za ním ide, raz ho svojou tvrdou a náročnou prácou určite dosiahne.
Doma ďaleko od domova
Znalosťou španielčiny a dravosťou pre dobrodružné a adrenalínové cesty do sveta sa stala mojou kolískou práve Latinská Amerika. Pred mojou prvou cestou by som si to ani nevedel predstaviť, ale dnes už môžem povedať, že sa tam cítim ako doma. Moje druhé obrovské Slovensko s nekonečným temperamentom, láskavosťou, farebnosťou, energiou a úsmevmi.
Naprieč Latinskou Amerikou
V roku 2015 som cestoval 3 mesiace v Paname, kde som si poriadne poistil moju úroveň španielskeho jazyka. Postupne sa na moje konto pridali Kuba, Mexiko, Peru, Bolívia, Chile, Argentína, Uruguaj, Paraguaj, Brazília, Ekvádor, Nikaragua a stále plánujem ďalšie cesty. Latinská Amerika sa stala mojím druhým domovom a vždy sa tam budem nadšený vracať. Nechal som tam totiž polku môjho srdca a postavil som na nej celý svoj život. Už vyše 5 rokov súkromne učím španielsky jazyk na profesionálnej úrovni. Aspoň vidíte, kde vás veci dokážu priviesť, keď sa im venujete, nikdy sa nevzdávate a dávate do nich svoje úsilie a srdce.
Cieľ mojich ciest
Pointa každej mojej cesty za hranice Slovenska je spoznať danú krajinu, vidieť v nej čo najviac a zažiť z nej čo najviac. Mojim cieľom nie je ostať v krajine pár dní, ledva prejsť niečo v hlavnom meste a odísť do ďalšej. Môj štýl pozostáva v tom, aby sa daná krajina zmenila na môj domov na určité dlhšie obdobie a mal som možnosť preniknúť do jej vnútra a vidieť, ako to tam reálne funguje. Nielen na oko pre turistov. Lákajú ma hlavne ne-mainstreamové krajiny, kde nechodí veľa ľudí, kde bieleho Európana ako mňa považujú za atrakciu, a kde sa dajú navštíviť miesta, kde nikto z cudzincov nebol. Masový turizmus nie je veru nič pre mňa.
Za čo vďačím cestovaniu?
Cestovanie ma zocelilo ako osobu. Každý človek v mladom veku sa pri cestovaní nájde ako osobnosť, zistí svoje silné a slabé stránky, na ktorých pracuje, aby slabými už viac neboli. Cestovanie mi rozšírilo môj obzor, dalo mi vedomosti, znalosti, sebadôveru, otvorilo mi viac oči, zmenilo mi pohľad na mnoho vecí, ale hlavne – dalo mi nekonečné množstvo priateľov. Viem, že mám vždy domov všade tam, kde som bol, vďaka skvelým miestnym ľuďom. V neposlednom rade mi dalo tisíce zážitkov, ktoré nosím stále v mojom srdci. Pretože zážitky sú práve to, čo vám už nikdy nikto nezoberie. Cestovanie ma uspokojuje a nachádzam v ňom psychickú pohodu, ktorú vám uponáhľaný život na Slovensku určite v takej miere nedá.
Prečo cestovanie?
Mojim hlavným impluzom na cestovanie bola už odmalička túžba objavovať, zažiť a vidieť na vlastné oči to, čo som ako malý 8-ročný chlapec videl na rozsvietenom glóbuse v mojej detskej izbe. Na svete neexistuje miesto, kam by ste nemohli ísť. Všetko je možné a dosiahnuteľné. Všetko je to totižto len o vás a vašej mysli. Pokiaľ je vaša myseľ nastavená na dosiahnutie svojho cieľa, nič vám nebráni v tom, aby ste si za ním šli. Krok po kroku.
Najväčší cestovateľský sen
Mojou najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií. Aj vďaka veľkým znalostiam španielskeho jazyka sa najviac cítim doma práve v Latinskej Amerike. Vo svete sa nestratím, hlavu používam ako jednu veľkú mapu sveta aj s kompasom, obchodovanie a vyjednávanie takisto patria medzi moje silné stránky. Popri cestovaní fotografujem, píšem cestovateľské články a reportáže, som veľkým zberateľom a vyučujem španielčinu. Milujem všetko latino – krajiny, hudba, tanec, jedlo, ľudia, jazyk, tradície, festivaly. Mojím najväčším cestovateľským snom je Veľkonočný ostrov kvôli unikátnym sochám Moai a domorodcom. Prostredníctvom mojich cestovateľských zážitkov a skúseností zo sveta sa snažím inšpirovať druhých, aby sa aj oni chopili šance a išli si za svojimi snami. 95% ľudí svoje sny sníva, kdežto 5% vstane a plní si ich.
„Hranice? Nikdy som žiadne nevidel, ale počul som, že existujú v mysliach niektorých ľudí.“
Volám sa Michal Hertlík a toto je môj cestovateľsko-životný príbeh.